Pohľadávka z pozície veriteľa a z pozície dlžníka


Na začiatok to bude pre niekoho možno konštatovanie, pre niekoho fráza, no vo všeobecnosti často platí, že ľahšie je požičať si, ťažšie je to vrátiť.

Nemusí sa pritom jednať len o peňažné plnenie, môže ísť aj o hnuteľné či nehnuteľné veci. V každom prípade však ide o vzťah veriteľ – dlžník resp. pohľadávka – záväzok. Treba však brať do úvahy rôzne faktory a špecifiká : či sa jedná o vzťah medzi fyzickými osobami, právnickými subjektami, fyzickou a právnickou osobou, o aký typ pohľadávky ide… pretože môže byť napr. iný spôsob  vymáhania pohľadávky od dlžníka, ktorý nespláca pôžičku a iný od subjektu, ktorý porušil obchodnú dohodu neuhradením sumy za dodaný materiál.

Na začiatok niekoľko termínov:

  • pojem pohľadávka nie je striktne legislatívne vymedzený
  • v praxi je pohľadávka definovaná ako právo veriteľa na peňažné resp. vecné plnenie zo strany dlžníka
  • veriteľom je ten, kto je oprávnený niečo požadovať a toto oprávnenie sa nazýva pohľadávka
  • dlžníkom je ten, kto má niečo splniť t.j. voči veriteľovi má záväzok
  • pohľadávka vzniká vtedy, ak je porušená dohoda medzi veriteľom a dlžníkom napr. ohľadom vrátenia požičanej peňažnej sumy do určitého termínu (časový posun medzi poskytnutím a plnením)
  • pri bezprostrednej úhrade pohľadávka zaniká
  • pohľadávku možno aj vymáhať, odkúpiť, postúpiť…
  • vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je upravený v Občianskom a Obchodnom zákonníku.

Čo robiť, ak vznikla pohľadávka?

To je otázka pre veriteľa a odpoveď je celkom jednoduchá – riešiť to. Realizácia však môže byť aj zložitá, pretože domôcť sa svojho práva je niekedy ťažké. Netreba sa však vopred vzdávať, v prípade ak si dlžník neuhradil svoj záväzok, veriteľ má k dispozícii nástroje ako sa k svojmu oprávnenému nároku dopracovať. Nejde to však automaticky a na možnosť vzniku takejto situácie je vhodné myslieť už pri uzatváraní zmluvného vzťahu a v písomnej forme uviesť podmienky, za ktorých budú uhradené požičané peňažné prostriedky, dodaný tovar či poskytnuté služby. Dátum splatnosti je dôležitým údajom, od neho sa obvykle odvíja ďalší postup pri vymáhaní pohľadávky.

Nemusí sa pritom jednať len o peňažné plnenie, môže ísť aj o hnuteľné či nehnuteľné veci. V každom prípade však ide o vzťah veriteľ - dlžník resp. pohľadávka - záväzok.

Nemusí sa pritom jednať len o peňažné plnenie, môže ísť aj o hnuteľné či nehnuteľné veci. V každom prípade však ide o vzťah veriteľ – dlžník resp. pohľadávka – záväzok.

Proces vymáhania pohľadávky alebo „beh na dlhé trate“?

Nakoľko v našej spoločnosti stále pretrvávajú problémy v oblasti vymožiteľnosti práva, stále sú niektorí „rovní a iní rovnejší“, ani proces vymáhania nie je rýchly a priamočiary. Na rovinu však treba povedať, že ani všetci veritelia nie sú pritom bez viny, pretože pohľadávky si treba evidovať, kontrolovať, sledovať ich úhrady a v prípade potreby včas komunikovať s dlžníkom. V rámci dobrých mravov sa zvyčajne toleruje úhrada pár dní po dohodnutom termíne splatnosti, ak je to však viac než mesačné obdobie, vhodné je konať: napísať upomienku a zaslať ju dlžníkovi do vlastných rúk (nie je to však nevyhnutné, prípadné súdne vymáhanie je možné začať aj bez tohto úkonu) alebo prejsť priamo k vymáhaniu pohľadávky. Veriteľ sa tiež môže nechať v tomto procese zastupovať, môže využiť služby advokátskej kancelárie alebo niektorej firmy, ktorá sa touto činnosťou zaoberá. V obidvoch prípadoch samozrejme treba počítať s tým, že svoje služby neposkytujú zadarmo a firmu zaoberajúcu sa vymáhaním pohľadávok si treba vopred dobre overiť, aby sa sám veriteľ nedostal do problémov v súvislosti s praktikami danej firmy používanými pri vymáhaní dlhu.

Hoci by sa mohlo zdať, že v prípade pohľadávky sú veritelia vo výhode, nemusí to byť vždy také jednoznačné. Môžu „ťahať aj za kratší koniec“ napríklad vtedy, ak s dlžníkom uzatvorili len ústnu dohodu a svoj nárok na vrátenie financií alebo úhradu za dodané služby nemôžu relevantne preukázať. Vtedy sa môžu s úspechom pri vymáhaní  dlhu väčšinou rozlúčiť.

Premlčaná a nevymožiteľná pohľadávka, zánik pohľadávky

To sú termíny, ktoré potešia hlavne dlžníkov. Premlčanie znamená uplynutie legislatívne stanovenej doby na vykonanie nároku, ale premlčaním pohľadávka automaticky nezaniká, nárok sa stáva tzv. podmieneným. Premlčacia doba je upravená v Občianskom a Obchodnom zákonníku, väčšinou je štvorročná, možno ju predĺžiť na maximálne 10 rokov.

Nevymožiteľná (nedobytná) pohľadávka sa stáva realitou po súdnom výroku, zvyčajne o zastavení exekúcie pre nemajetnosť dlžníka. Novela Exekučného poriadku, ktorá tento rok nadobudla účinnosť, v tomto prípade viac praje dlžníkom ako veriteľom. Ak dlžník vyhlási osobný bankrot a súd ho schváli, dlžník sa hneď zbaví všetkých dlhov, ktoré nie sú zaručené nehnuteľnosťou.

Pohľadávka môže aj zaniknúť: uskutočnením peňažného alebo vecného plnenia v prospech veriteľa, postúpením, odpísaním, odpustením záväzku, uplynutím lehoty, odstúpením od zmluvy a tiež  prípadným  vkladom do majetku spoločnosti.

Oblasť pohľadávok je rozsiahlou témou, v článku je „vypichnutých“ len pár informácií týkajúcich sa hlavne možností ako dosiahnuť nárokovateľné plnenie. Pohľadávku však možno aj predať (faktoring), prípadne získať uhradenie dlhu formou súdneho platobného príkazu. Možností je teda viac, no najvhodnejšie je problémom s platbami predchádzať a vopred si overiť, komu požičiame svoje finančné prostriedky alebo s kým budeme obchodovať.


Pohľadávka z pozície veriteľa a z pozície dlžníka
5 (100%) 1

Podobné recenzie

Napíšte vaše skúsenosti

Diskusia:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *